All posts in O autoroch

7 Posts
Dychový orchester Štós

Dychový orchester Štós a Mužský spevokol Štós

V obci Štós aktívne funguje dychový orchester a mužský spevokol. Obidva súbory majú bohatú históriu. Dychový orchester sa zúčastňuje na rôznych podujatiach v obci, v regióne i zahraničí. V obci bol známy aj miešaný spevokol pod vedením dirigenta Petra Hartmanna, ktorý sa zúčastňoval kultúrnych akcií, osláv, cirkevných sviatkov a pod.

Dychový orchester Štós založil v roku 1925 Gustáv Wlaslovits, ktorý bol dirigentom do roku 1945. Od roku 1945 do roku 1965 bol kapelníkom výborný hráč na krídlovku Mikuláš Butkay. V rokoch 1965–1975 orchester viedol Gerhard Roth. Od roku 1976 pôsobil ako kapelník Peter Hartmann, ktorý žiaľ pre chorobu musel začiatkom roka 2008 svoje 32-ročné, veľmi plodné a úspešné vedenie dychového súboru ukončiť. Väčšina bývalých aj súčasných hráčov bola žiakmi a odchovancami Petra Hartmanna. Z radov súboru vyšli niekoľkí vynikajúci muzikanti, ktorí sa uplatnili aj v profesionálnych hudobných telesách. V roku 2011 Peter Hartmann chorobe podľahol.

Dychový súbor má veľmi bohatú históriu a dosiahol značné úspechy na rôznych podujatiach a súťažiach, napríklad na okresných súťažiach dychových hudieb, krajských súťažiach (Bardejovské kúpele, Helcmanovce), i na celoslovenskej prehliadke dychových orchestrov Pádivého Trenčín v roku 1998. Okrem domácich vystúpení má za sebou aj rad vystúpení v zahraničí, reprezentoval Slovensko na stretnutí karpatských Nemcov v Karlsruhe 1995, 1999, 2000, viackrát účinkoval v Maďarskej republike, v Rakúsku (1990), vo Francúzsku (1998) a v Poľsku (2008). V roku 2011 dychový orchester spolupracoval so skladateľom Markom Piačekom na projekte improvizovanej hudby k expresionistickému filmu Metropolis nemeckého režiséra Fritza Langa v rámci festivalu Kinobus – východná linka. Operu Kráľ duchov Štós uviedli v Košiciach (október 2012) a v Žiline (december 2012, júl 2013).

Peter Važan

Peter Važan, magister geografie, nedoštudovaný učiteľ výtvarnej výchovy a bakalársky absolvent Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie FTF VŠMU.  Pôsobil ako projektový manažér, produkčný medzinárodného filmového festivalu Jeden svet a skončil ako zdravotný klaun (OZ Červený nos). Ako režisér, prípadne editor a kameraman realizuje dokumentárne, edukatívne a propagačné videofilmy pre neziskové organizácie, krátke experimentálne filmy a hudobné videoklipy. Spolupracuje na kultúrnych projektoch mnohých občianskych združení. Pokiaľ si nájde kúsok času, venuje sa výtvarnému umeniu (fotografia, komiks, streetart). Ešte tak mať čas na pokoj v prírode.

Jozef Chabroň (Der Sohn)

Jozef Chabroň

Jozef Chabroň študoval  zborové dirigovanie u Štefana Sedlického na Konzervatóriu v Žiline, pokračoval na VŠMU u Blanky Juhaňákovej (zborové dirigovanie) a u Ondreja Lenárda (orchestrálne dirigovanie). Od roku 2004 je zbormajstrom detského speváckeho zboru Margarétka pri ZUŠ J. Kresánka v Bratislave a od 2006 asistentom hlavnej zbormajsterky Slovenského filharmonického zboru (SFZ) Blanky Juhaňákovej. So SFZ naštudoval Schönbergovu operu Mojžiš a Áron pre Viedenskú štátnu operu v spolupráci so zbormajstrom Norbertom Ballatschom a v sezóne 2010/2011 túto operu naštudoval aj pre Opernhaus Zürich. V sezóne 2005/2006 uviedol s detským speváckym zborom Margarétka muzikál Vlk a červená čiapočka pre Divadlo P. O. Hviezdoslava v Bratislave a zároveň od tejto sezóny samostatne pripravil so SFZ rad opier a vokálno-inštrumentálnych diel pre Operu SND v Bratislave a pre Slovenskú filharmóniu. Spolupracoval s Trnavským komorným orchestrom, miešaným speváckym zborom Cantus, s dirigentami ako Peter Schreier, Daniel Gatti, Emmanuel Villaume, Paul Mauffray, Christoph von Dohnanyi a iní. V súčasnosti študuje novú melodrámu Marka Piačeka APOLLOOPERA.

Stano Beňačka

Stano Beňačka

Stanislav Beňačka, pôvodne absolvent elektrotechnickej fakulty STU pracoval v nahrávacích štúdiách OPUS-u, neskôr študoval na bratislavskom Konzervatóriu spev v triede prof. Zlatice Livorovej. Laureát medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského z roku 1992. Od roku 2001 spolupracuje so združením Pre súčasnú operu (neskôr divadlo SkRAT), premiérovo uviedol diela novej generácie slovenských autorov – Burgr (Smrť v kuchyni), Burlas (Údel), Matej (John King), Piaček (Posledný let). V rokoch 2006 – 2007 účinkoval v predstaveniach Asociácie súčasného tanca Zlet a improvizované Sonáty.  V roku 2007 stvárnil postavu Pacientov otec v opere Martina Burlasa Kóma, uvedenej v SND. V roku 2008 spolu s Markom Piačekom založil zoskupenie Mio-Mio, s ktorým realizoval Urban oratorio a opery Zbojníci, Malevich-Malevich, Kráľ duchov, Lesť rozmyslu. Spolu účinkovali na mnohých festivaloch – Multiplace Bratislava (2008), Akademický Prešov (2008), New new! Brno (2009), Anasoft litera Bratislava (2009, 2010), Melos-Étos (2009), Intermedia Banská Bystrica (2010), ECHO Praha (2010), Kiosk Žilina (2010, 2012), Memory Kontrol Žilina (2011), Biela noc Košice (2011). V roku 2011 účinkoval ako sólista v Misse pro nobis Romana Bergera na koncerte v rámci Varšavskej jesene. Nahráva pre SRo, OPUS, Slovak Treasures, Decca, Naxos, Chesky Records.

Marold Langer-Philippsen

Marold Langer Philippsen

Marold Langer Philippsen

Nemecký režisér Marold Langer-Philippsen žije v Berlíne, Mníchove a v Bratislave, pôsobí aj ako herec, hudobník, pracuje s novými médiami, vedie workshopy s dôrazom na prácu vo verejných priestoroch. Študoval etnológiu v Berlíne a Mníchove. Štúdiu kamery, filmového strihu, réžie, herectva a moderného tanca sa venoval v Mníchove, Viedni a Paríži. Scenáre pre divadlo a film píše od roku 1979. Založil niekoľko umeleckých združení (EYGENART, FAKTOREI e. V., TEMAT) a svoje projekty inscenoval v divadlách o. i. v Berlíne, Bochume, Bordeaux, Bratislave, Dessau, Haife, Halle, Hradci Králové, Ľubľane, Melbourne, Mníchove, Paríž, Prahe, Rige, Rimini, Ríme, Štutgarte, Viedni, Wittenbergu, Zürichu a Žiline. Je autorom divadelných hier, poézie, experimentálnych relácií pre oficiálne rozhlasové stanice (ORF, HR, NDR), pre festival Ars Electronica v Linzi (2002/2010) a priebežne aj pre nezávislé rozhlasové stanice v Európe – Radio Corax (Halle), reboot.fm (Berlín), Radio Orange (Viedeň), Radio Papesse (Siena), Radia.fm (Lisabon).

V roku 2009 na medzinárodnom festivale súčasnej hudby Melos-Étos v Bratislave realizoval prvú (improvizačno-elektronickú) verziu opery Kráľ duchov. So súborom Mio-Mio spolupracoval aj na opere Malevich-Malevich, ktorá bola streamovaná z bratislavského bytu do koncertnej siene v nemeckom Dessau, piatu časť (Rebellion) rozsiahleho rozhlasového projektu PARADISELOST podľa eposu Johna Miltona bude realizovať s Markom Piačekom 7. 11. 2012 v Žilinskej synagóge v spolupráci so Stanicou Žilina-Záriečie a Žilinskou univerzitou.

Výber z najnovších projektov:

RFE/RL, ein Lautsprecher-Panoptikum und Aktionen zur Geschichte von Exil und Propaganda beim Sender Radio Free Europe in München (München/Prag/Bratislava/ Bukarest/Sofia); LOLITANOW, ein Abend über Geschlechterrollen, Medien und Sexualität, Uraufführung in München (2. – 4. 10. 2012), weitere Aufführungen in Prag, Bratislava und Sofia 2013; PARADISELOST, mehrteilige Kunstradio(ORF)-Reihe in Zusammenarbeit mit europäischen Radiokünstlern über die verlorenen Paradise unserer Zeit – auf John Miltons Epos “Paradise Lost” basierend (29. 7. 2012 – 30. 6. 2013)

Marek Piaček

Marek Piaček

Marek Piaček

Hovoriaci klavír, Bibiana

Marek Piaček, slovenský skladateľ, interpret, pedagóg. Od roku 1984 študoval hru na flaute súkromne u Vladislava Brunnera st., a na konzervatóriu v Bratislave (1986  – 1992) u Dagmar Zsapkovej. Jeho záujem o skladbu ho motivoval k štúdiu kompozície  u Ladislava Burlasa a Ilju Zeljenku, ktorý sa neskôr stal aj jeho pedagógom na VŠMU (1990 – 1995). Doktorandské štúdium kompozície absolvoval symfóniou Nuntium Magnum v roku 1999. Popritom Piaček súkromne študoval elektroakustickú hudbu u Juraja Ďuriša v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu (pod jeho vedením vytvoril skladbu Flauto dolce ’91, ktorá získala prvú cenu na 13. súťaži skladateľov elektroakustickej hudby v Rusollo-Pratella roku 1991). Zúčastnil sa  na viacerých študijných pobytoch i kompozičných seminároch – Boswil vo Švajčiarsku (1990 – 1991), Nottingham Trent University vo Veľkej Británii (1993), študijný pobyt na Akademie für Neue Musik u Bogusława Schaeffera a Marka Choloniewskeho (1996). Jeho skladby odzneli o. i. na festivaloch Varšavská jeseň, Wien Modern, Wiener Festwochen, Melos-Ethos, Evenings of New Music, Musica Danubiana Ljubljana, Bratislavské hudobné slávnosti, Expozice nové hudby Brno, Letní škola Uherské Hradište, New-New Brno, Alternativa Praha a. i.

Pôsobí ako aktívny interpret, performer a improvizátor – od roku 1991 je členom Veni ensemble. Je spoluzakladateľom Malomestského komorného orchestra Požoň Sentimentál (1993) a Vapori del Cuore (1994). Okrem toho aktívne spolupracuje s experimentálnymi  a improvizačnými zoskupeniami Mio-Mio, don@u.com, Voise Over Noise, Skuta & Piacek, Frutti di mare, diriguje improvizačný orchester Musica falsa et ficta. Jeho hudba vyšla zatiaľ na 22 CD nosičoch. Je autorom hudby k filmom Petra Kerekesa (Ladomírske morytáty a legendy, 66 sezón, Ako sa varia dejiny), k animovaným filmom Ivany Šebestovej (Lionardo mio, Štyri), Kataríny Kerekesovej (Kamene, Mimi&Lisa).

Okrem svojej kompozičnej a interpretačnej činnosti pôsobí aj ako pedagóg (prednáša na Katedre mediamatiky na FHV Žilinskej univerzity, vedie workshopy improvizovanej hudby, filmovej a scénickej hudby pre deti a mládež), organizátor a dramaturg podujatí venovaných novej hudbe a ako režisér prenosov koncertov Slovenskej filharmónie.

Marek Piaček

na nábreží Eurovey

V centre jeho skladateľského záujmu stoja multimediálne projekty syntetizujúce hudobný prejav a prvky naivného divadla. Využíva techniku koláže, citácie i alúzie. Na týchto projektoch sa často sám aktívne podieľa – ako multiinštrumentalista i ako vedúci hudobného naštudovania i samotného predvedenia. V poslednom čase spolupracoval s OZ PBlog v Považskej Bystrici – s viacerými súbormi realizoval Strojart pour l’Art v rámci festivalu Považské Strojartne (2011), koncert medzi panelákmi Rozkvet je rozkvet je rozkvet je rozkvet v rámci festivalu Rozkvet (2012). S Dychovým orchestrom Štós spolupracoval už v roku 2011 na projekte Metropolis v rámci  festivalu Kinobus – východná linka 2011. 26. novembra 2012 mala koncertnú premiéru opera 66 sezón, ktorú Marek Piaček napísal spolu s Martinom Ondriskom podľa filmu Petra Kerekesa. V súčasnosti sa pripravuje scénické uvedenie opery pod režisérskym vedením Slávky Daubnerovej. 19. novembra 2013 bude mať premiéru nová melodráma APOLLOOPERA, o bombardovaní bratislavskej rafinérie Apollo, na ktorej pracoval s Martinom Ondriskom, Maroldom Langerom-Philippsenom, Jozefom Chabroňom…

Martin Ondriska

Martin Ondriska

Martin Ondriska, divadelník so sklonmi k výtvarnému a inému umeniu. Má za sebou štúdium na gymnáziu Makarenkova, pozíciu asistenta kamery ŠKF Koliba. Magisterské štúdium na VŠMU absolvoval prácou HUBRIS (divadlo, o ktorom sa mlčí). Doktorandskú prácu absolvoval vedeckou  štúdiou o diele Samuela Becketta. Počas štúdia i po ňom absolvoval stáže a realizoval sa na „púťach“ vo Viedni, Moskve, Báčskom Petrovci, Kolíne, Nottinghame, Kútoch, Dortmunde, Skopje, New Yorku či Dubline. V súčasnosti prednáša o. i. v Londýne a Lisabone a spolupracuje na scenároch, autorských projektoch či dokumentárnych filmoch. Publikoval knihu o Beckettovi, dramatizuje Joyceovho Ulyssesa, píše novely a básne. Je pedagógom na VŠMU na katedre réžie a dramaturgie. Spolupracoval o. i. s Slavomírom Fondrkom, Jozefom Vlkom, Jánom Štrbákom, Martou Polákovou, Martinom Piterkom, Martinom Burlasom, Tomom Cillerom, Jonatanom Stoneom. V spolupráci s Markom Piačekom vytvoril operu Lesť rozmyslu o rozdelení Československa, libreto k opere 66 sezón podľa filmu Petra Kerekesa, operu Kráľ duchov, inscenáciu Dážď – a uzrela oslica anjela podľa Nicka Cavea, libreto k melodráme APOLLOOPERA a mnohé ďalšie.

Martin Ondriska

Martin Ondriska

open